Hyperinflácia

Hyperinflácia - je rapídne, skokové zvyšovanie cien v ekonomike s medzimesačným rastom aspoň o 50 %. Peniaze kvôli strate hodnoty v hyperinflácií prestávajú plniť všetky svoje funkcie - nie sú uchovávateľom ani nositeľom hodnoty a nahrádza ich výmenný obchod.

Dôvodov na hyperinfláciu môže byť niekoľko:

• Tlačenie veľkého množstva peňazí: v časoch ekonomickej stagnácie alebo krízy sa snaží štát stimulovať míňanie pomocou tlačenia peňazí (s predpokladom, že banky s dostatkom peňazí budú požičiavať s nižšími úrokmi, a firmy s dostupnejšími peniazmi budú viac míňať a produkovať). Ak však vytlačené peniaze nie sú podporené skutočným rastom HDP, firmy musia zdvíhať ceny aby udržali svoje tempo rastu. Dostupnejšie pôžičky vedú k väčšiemu míňaniu spotrebiteľov, čo vedie k ešte vyšším cenám a potrebe tlačiť ešte viac peňazí na udržanie rastu.
• Nedôvera v štát: v časoch vojny alebo politickej nestability si firmy nie sú isté, či štát zvládne udržať pod kontrolou hodnotu meny. Zvýšené riziko kompenzujú neustále narastajúcimi cenami. Aby štát udržal kúpyschopnosť občanov, musí svoju menu devalvovať, čo vedie k ďalšiemu zvyšovaniu cien.
• Nedôvera v menu: ak občania neveria v udržateľnú kúpnu silu meny, začnú ju radšej vymieňať za komodity a tovary (potraviny, vzácne kovy …). Zvýšený dopyt vedie k zvýšeným cenám, ktoré opäť znižujú dôveru ľudí v štátnu menu.

Hoci je rozumná miera inflácie žiadaným stavom v ekonomike, hyperinflácia vedie k jej úplnému rozkladu. Nielen, že úplne decimuje kúpnu silu investorov, návratnosť investícií a možnosť firiem investovať do podnikania, ale hlavne raketovo zvyšuje životné náklady občanov. Stúpajúce ceny základných tovarov a služieb spoločne s rýchlym znehodnocovaním úspor vedú k nedostatku a chudobe.

Akútnym riešením, ku ktorému sa uchýlia najmä jednotlivci, je návrat k výmennému obchodu, používaniu cudzej meny (napríklad dolára) alebo uchovávaniu hodnoty v drahých kovoch a komoditách. Štáty musia hyperinfláciu riešiť ráznymi až drastickými opatreniami: znížením vládnych výdavkov na minimum, prehodnotením meny (výmenou určitého množstva starej meny za jednu jednotku novej, napr. 10.000:1) alebo tzv. “dolarizáciou”, teda adoptovaním cudzej meny ako štátneho platidla počas obdobia ozdravovania ekonomiky.