Niektoré firmy vo svete prepúšťajú zamestnancov a čakajú na záchranné koleso od štátu, zatiaľ čo akciové trhy dosahujú historické maximá. Je to dôkaz o čistom bláznovstve ľudí z Wall Street alebo má všetko racionálne vysvetlenie?
V čase, keď píšem tento článok stále sršia akciové trhy optimizmom. S&P 500 je len kúsok od historického maxima, a to isté sa dá povedať o viacerých významných akciových indexoch.
Takto vyzerá vývoj S&P 500 za posledný rok.
Tento akciový index sa ocitol na chvíľu ešte vyššie, ako bol pred začiatkom korona krízy. Deje sa to aj napriek tomu, že okolo nás zúri najväčšia pandémia od čias španielskej chrípky a po svete hrozia ďalšie obmedzenia, kvôli ktorým mnohé malé firmy okolo nás sú na pokraji bankrotu. Vyzerá to, akoby sa svet zbláznil a akciové trhy s ním.
Dnešná situácia nám veľmi jasne ukazuje, že akciové trhy a ekonomika nie sú ani zďaleka to isté.
Prvým veľkým dôvodom je predpojatosť burzy. Aby firma vstúpila na burzu, musí byť dostatočne veľká a významná, pričom mnohé indexy obsahujú len určitý počet najväčších firiem.
Napr. Dow Jones je výberom 30 najväčších spoločností, S&P 500 meria vývoj 500 najväčších firiem v USA a podobne sú na tom aj ďalšie akciové indexy.
A práve podľa týchto indexov často posudzujeme ako sa vyvíjajú akciové trhy a spájame si ich s ekonomikou. Tieto veľké spoločnosti, ktoré sú ich súčasťou, majú väčšiu šancu, že zvládnu túto krízu a niektoré dokonca vďaka kríze posilnia. Nie je to však pravidlom.
Na opačnej strane sú malé a stredné firmy (lokálne potraviny, reštaurácie, menšie výrobné podniky). Tieto sa jednak na burzu takmer nikdy nedostanú, a zároveň ich akákoľvek kríza môže ľahšie zraziť na kolená.
A hoci veľkou mierou prispievajú k zamestnanosti, HDP a cirkulácii peňazí v lokálnej ekonomike, na cene akciových indexov sa to neodrazí. Ich vplyv na reálnu ekonomiku je však značný a nielenže vo veľkej miere ovplyvňujú ekonomické dáta krajín, ale práve podľa nich si vytvárame pocit, ako sa ekonomike darí.
Skôr si všimnete neobsadený priestor v Auparku po skrachovanej firme alebo kamaráta, ktorého prepustili kvôli prázdnemu hotelu. Má to na nás iný emočný dopad.
Avšak, keď svoje úspory smerujete do ETF fondu, ktorý kopíruje S&P 500, tak sa vám môže zdať divné prečo stále rastie, keď ekonomika ide dole. Akciové trhy si žijú trochu iným životom ako reálna ekonomika.
Veci nie sú len čierno-biele. Táto kríza sa dotkla aj niektorých veľkých firiem, ako sú aerolinky – a tu prichádza druhá zrada akciových indexov. Väčšina z nich sú totiž “vážené indexy”.
Znamená to, že nie všetky firmy sa na výslednej cene fondu podieľajú rovnakou mierou. Ak si vezmeme ako príklad index S&P 500 a rozdelíme si ho podľa sektorov, ľahko uvidíme, ktoré sektory majú najväčší vplyv na jeho vývoj:
Už na prvý pohľad je jasné, že firmy, ktoré z tejto krízy vyťažili najviac (internetové firmy, farmaceutický priemysel, telekomunikačné spoločnosti) majú zároveň najväčšiu váhu v indexe. Keď sa im darí, tak ťahajú výnos celého indexu hore.
Na druhú stranu silno zasiahnuté sektory ako aerolínie či reštaurácie mali dlhodobo veľmi malý efekt na celkovú cenu – či už to bolo pre relatívnu veľkosť (aerolínie vs. informačné technológie), alebo malý podiel firiem na burze (cestovný ruch, gastro). Ak sa im nedarí, tak akciový index to zasiahne iba minimálne.
Zo spomalením ekonomiky skôr či neskôr môže prísť kríza aj na Wall Street. Prečo teda investori nezačínajú vyťahovať peniaze z trhu?
Dôvody sú rôzne.
Napríklad dlhodobí investori nevnímajú prepady na trhu ako rozhodujúce. Vo výhľade 10-15 rokov bude akciový trh veľmi pravdepodobne stúpať – takže na dnešnej cene im až tak nezáleží a sú ochotní investovať aj teraz, keď je cena na historických maximách a obzvlášť, keď investujú pravidelne.
Takto sa vyvíjal index S&P 500 za posledných 20 rokov. To je to, čo zaujíma dlhodobého investora.
Keď títo investori z trhu neodchádzajú, tak má trh o jeden dôvod menej, aby klesal.
Okrem nich je tu druhá skupina investorov (nielen drobní investori, ale aj veľkí hráči na trhu ako dôchodkové fondy a pod.), ktorí bežne majú veľkú časť kapitálu uloženú v štátnych dlhopisoch. Tie však majú dlhodobo veľmi nízke (až záporné) výnosy, a akciový trh je pre nich prirodzenou alternatívou. Keď im to investičná stratégia dovoľuje, tak siahajú aj po akciách, aby si zvýšili výnosy. Zvýšený dopyt po akciách podporuje akciové trhy.
Nemalú rolu v nárastoch na akciových trhov hrajú centrálne banky a vlády, ktoré sa snažia túto krízu riešiť finančnými stimulmi ekonomiky. Americký FED už “nalial” pomocou priameho nákupu cenných papierov na burzu stovky miliárd dolárov. To umelo vyháňa ich cenu nahor a udržuje trh nad vodou. S trhom sa vezie veľká skupina investorov, ktorí sa tešia tomu, že trhy stále rastú.
Verím, a rovnako radím aj svojim klientom, že skupina investorov, ktorí investujú dlhodobo a pravidelne, má pravdu. Pri dlhodobom pravidelnom investovaní na dnešných cenách nezáleží. Hlavne ak sa riadite stratégiou postavenou na racionálnych argumentoch, a cenu si pravidelným nákupom priemerujete.
Tak ako vždy, pravidlo je jednoduché – vzdelávať sa a stále sa držať svojej stratégie.
Začínate s investovaním a stratégiu ste si ešte nestanovili? Alebo si nie ste istí, či je vaša stratégia správna? Možno vám pomôže môj článok o investičných stratégiách. Alebo mi napíšte cez kontakt a môžem vám pripraviť investičné portfólio na mieru.